CLICK HERE FOR FREE BLOGGER TEMPLATES, LINK BUTTONS AND MORE! »

25. 3. 2011

Recenzia: Nech vojde ten pravý - John Ajvide Lindqvist

Názov: Nech vojde ten pravý (z originálu Let the Right One in)
Autor: John Ajvide Lindqvist
Vydavateľstvo: Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2010

Túto knihu si môžete objednať aj v internetovom kníhkupectve Gorila na tomto mieste

Anotácia:

Brilantný triler, v ktorom sa živí menia na nemŕtvych a sny na nočné mory.
Na panelákovom predmestí Blackeberg nájdu roku 1981 mŕtvolu. V tele mladej obete nezostala ani kvapka krvi. Všetko nasvedčuje, že šlo o rituálnu vraždu. Dvanásťročný osamelý a týraný chlapec Oskar fascinovane sleduje všetky správy o prípade. Kto to mohol spáchať? Prečo sú okná na susednom byte stále zatiahnuté? Oskar sa skamaráti s dievčinou Eli a začína sa strašidelný príbeh o láske, zrade a pomste.
Názov knihy vychádza z povery, že upír smie vojsť iba do domu, kam ho niekto pozve a autor sa preň inšpiroval piesňou Let The Right One Slip In od Morrisseyho.
Najúspešnejšia hororová kniha desaťročia, podľa ktorej vznikol kultový film aj americký remake.

Anotácia z goodreads (mnou preložená):

Oskar a Eli. Vo veľmi rozličných spôsoboch, obaja sú obete. Čo je dôvod, prečo sa, proti presile, stanú priateľmi. Začne im záležať na sebe navzájom, pre život samý. Oskar je 12-ročný chlapec žijúci so svojou matkou na pochmúrnom sídlisku na okraji mesta. Sníva o svojom neprítomnom otcovi, v škole sa stane obeťou šikany a pomočí sa, keď je vystrašený. Eli je mladé dievča, ktoré sa presťahovalo do vedľajšieho vchodu. Nechodí do školy a počas dňa nikdy neopúšťa byt. Je 200 rokov starý vampír, navždy zamrznutý v detstve a odsúdený k životu na diéte o čerstvej krvi. Román Johna Ajvida Lindqvista, obrovský bestseller v jeho rodnom Švédsku, je jedinečné a brilantné spojenie sociálneho románu s upírskou legendou a hlboko dojemná bájka o odmietnutí, priateľstve a vernosti.

Dej románu sa odohráva v roku 1981 v Švédsku, v Blackebergu.


Postavy:
Eli, Oskar Erikkson, Hakan Bengtsson, Jonny Forsberg a mnoho ďalších


RECENZIA - pozor, môže obsahovať *spoilery*:


Moje prvé "zoznámenia" s touto knihou boli na internete. Bola propagovaná hlavne ako ďalší upírsky príbeh, nakoľko vyšla v čase po Twilight mánii, kde sa s podobnými príbehmi roztrhlo vrece. Nech vojde ten pravý má však vysoko navrch. Našla som naň mnoho nie príliš lichotivých recenzií, hlavne s dvoma hviezdičkami, s tým, že dotyčných to nezaujalo, nudilo a niektorí ju ani neprečítali do konca. Ja musím však razantne protestovať proti týmto názorom, nakoľko ma kniha skutočne oslovila od prvej stránky a bolo ťažké sa od nej odtrhnúť.


Nachádzame tu niekoľko dejových línií. Jedna predstavuje príbeh Oskara, ktorý je spolu s Eli hlavnou postavou tohto románu. Oskar je 12-ročný chlapec vyrastajúci bez otca a šikanovaný v škole. Tyrani ho pravidelne mlátia, označujú za "prasa" a nútia robiť rôzne preňho nemilé veci, najčastejšie kvičať . Oskar nikdy nenašiel odvahu zdôveriť sa so svojimi problémami s nikým okrem Eli, s ktorou sa spriatelí na miestnom ihrisku. Eli je stará mladá upírka, ktorá už zabudla aké to je byť dieťa, ale pri Oskarovi znova zisťuje aké je byť mladým, šťastným a bezstarostným, i keď nie tak celkom. Eli zo začiatku pomáha Hakan. Starý smutný muž, ktorému už nezostalo nič, okrem nádeje na život s Eli. Považuje ju za svoju bohyňu a zostáva s ňou zo zvrátených dôvodov. V diele nachádzame aj príbeh Tommyho, staršieho kamaráta Oskara. Ten žije so svojou matkou, ktorá si berie policajta. Ten vyšetruje vraždy, ktoré páchajú buď Hakan alebo Eli. Okrajovo tu nájdeme aj dejovú líniu predstavujúcu Oskarových trýzniteľov, ktorí ho šikanujú i príbeh miestnych kamarátov-pijanov, ktorých kamarátku Eli premenila.


Jedinečnosť a originalita: Neskutočne sa mi na knihe páči, že hlavní hrdinovia nie sú stelesnenie dokonalosti. Oskar je utláčaný chlapec, ktorý so svojimi problémami bojuje sám a to tým, že nožom pichá do kôry stromu. Mne sa to javí ako určitý druh mentálnej nestability, čomu sa však nie je čo čudovať. Rovnako má aj zdravotné problémy a to občasné úniky moču. Oskar i Eli sú 12-ročné deti, obaja však nemajú (nemali, v prípade Eli) ľahký život a túžia nájsť oporu a pomoc. V ich prípade teda nejde o ľúbostný vzťah, ale o vzájomné priateľstvo a porozumenie, čo ma veľmi zaujalo. Taktiež ma oslovilo, že upírom nie je chlapec respektívne muž, (ktorý si mimochodom vyberie obyčajnú partnerku a spolu preskáču všetky nástrahy a i keď je jeho priateľka úplne nezaujímavá osoba, on by jej zniesol modré z neba a pozerá sa na ňu ako na svätý obrázok a zvyšok už určite všetci poznáme) ale v tomto prípade sa objavuje dievča resp. žena upírka. A teraz sa dostávam k upírstvu, ktorý mimochodom vôbec nie je hlavnou a jedinou témou knihy. Vampirizmus v tomto románe nie je vykreslený ako niečo úžasné, upíri nie sú dokonalé bytosti s bezchybným vzhľadom, možnosťou rozhodnúť sa pre "vegetariánstvo" a už vôbec sa netrblietajú na slnku. Tu je upírstvo vykreslené ako nákaza, ktorá preniká do tela a postupne sa šíri, ako rakovina. Nemožno ju ovládnuť a nakoniec môže človeka premôcť jeho "temná" stránka a stane sa z neho krvilačný upír bez štipky zdravého rozumu a ľudskosti. Upíri sa môžu živiť iba čerstvou ľudskou krvou a na slnku zhoria. John Ajvide Lindqvist sa však v diele rozhodne nevenoval iba upírskemu príbehu. Nájdeme tu aj kriminálnu zápletku, ktorú predstavujú vraždy Hakana a Eli, ktoré vyšetruje Tommyho nevlastný otec. A na koniec oceňujem, že autor nechal otvorený koniec, podľa ktorého si môžete domyslieť, čo bolo ďalej, i keď niektorí čitatelia ho príliš neobľubujú. 


Nakoľko nechcem prezrádzať veľké spoilery, napíšem už len, že knihu rozhodne odporúčam. Nepovažujem ho za ďalšie dielo z množstva s rovnakou tematikou, ale Nech vojde ten pravý je originálne, napínavé a dych berúce. Núti vás to k prevracaniu jednej stránky za druhou pokiaľ nedosiahnete koniec. Rozhodne sa pri tomto románe nebudete nudiť, John Ajvide Lindqvist spracoval knihu nepredvídateľne a skutočne pútavo (a to od prvej stránky). K pochopeniu príbehu pomáhajú aj viaceré dejové línie, podľa ktorých sa na veci pozriete z rôznych uhlov.

Románu dávam 5 hviezdičiek

Na záver dodávam, že kniha bola v roku 2008 spracovaná režisérom Tomasom Alfredsonom na filmové plátna po názvom Let the Right One in. Film som ešte nevidela, ale keď tak urobím, rozhodne napíšem svoj názor. Zatiaľ si môžete pozrieť trailer, ktorý vyzerá veľmi zaujímavo a čo môžem zatiaľ posúdiť, vyzerá to, že film spracovali podľa knihy dosť detailne. (Pri mnohých filmoch upúšťajú od niektorých "drobností", aby vtesnali film do kratšieho času; tieto "drobnosti" sú však podľa môjho názoru častokrát dosť dôležité. Trailer filmového spracovania tohto románu však pôsobí skutočne efektne, kvalitne a predovšetkým som tam zachytila mnoho detailov presne podľa knihy.) 





*EDIT*: Práve som sa dozvedela, že v roku 2010 bola spracovaná druhá filmová adaptácia románu pod názvom Let me in. Režíroval ju Matt Reeves a k nahliadnutiu sem vkladám trailer. (Tento sa mi páči oveľa menej ako prvá verzia, pripadá mi "filmovejší", teda s vyradenými scénami a s úmyslom spracovať film tak, aby prilákal čo najviac divákov a nie zachytával dej knihy. Názory na obe filmové adaptácie uverejním po ich  vzhliadnutí.)


  
A ešte anglický cover knihy:


0 komentárov:

Zverejnenie komentára